| Kachliarske remeslo v Nitrianskom Pravne |
Práve v chladných zimných dňoch, aké nám prináša aktuálne ročné obdobie – zima, nám dobre padne možnosť vstúpiť do príjemne vyhriateho interiéru a ohriať sa. I keď v dnešnej dobe techniky, keď je teplo v budovách aj v zimnom čase samozrejmosťou, vnímame pojem teplo domova skôr ako symbol pre domácu pohodu, než skutočné udržiavanie domáceho kozubu. Nie vždy to tak bolo. Udržiavanie tepla bolo náročné, vyhrievacie telesá nemali tú schopnosť vykúriť celú miestnosť či dom ako dnes a preto majstri, schopní vyhotoviť kvalitné kachle, boli vyhľadávaní. No museli vedieť nielen postaviť kachle, ktoré by čo najlepšie hriali a pritom nedymili a boli bezpečné, ale tiež zhotoviť kachlice na ich stavbu, zodpovedajúce často veľmi vysokým estetickým požiadavkám svojej doby. Veď kachle boli súčasťou príbytku, dotvárali ho a neraz dominovali jeho zariadeniu.
Počiatky kachliarstva sú úzko späté s hrnčiarstvom na základe rovnakej používanej suroviny a príbuzných výrobných postupov. Na hornej Nitre sa až do polovice 19. storočia kachliarstvo a Hrnčiarstvo neoddelili, a aj potom sa niektorí hrnčiari naďalej venovali výrobe kachlíc. Kachlice na stavbu kachlí sú známe u nás od 14. storočia, spolu s nástupom kachlí, ako vyhrievacích telies, do interiérov panských sídel.
V blízkom okolí Nitrianskeho Pravna sa na Vyšehrade našlo z obdobia stredoveku okrem množstva inej keramiky aj veľa neglazovaných komorových, cibuľových a hruškovitých kachlíc. Po založení Nitrianskeho Pravna okolo roku 1330, ktoré malo hneď charakter mestského zriadenia, sem lákalo dobývanie zlata jeho ryžovačov, baníkov, drevorubačov, remeselníkov a kupcov. Výnosy ťažby priaznivo ovplyvnili kúpyschopnosť obyvateľstva a tým aj rozvoj remesiel.
Rozmach kachliarskej výroby v lokalite podmienili základné faktory výroby: dostatok suroviny a dostatok odberateľov. Jedným z prvých, i keď menších cechov bol hrnčiarsky cech, známy od roku 1634, ktorého majstri boli aj kachliari. Už v 17. storočí hrnčiari vyrábali a stavali kachle so zelenou polevou a biele kachlice, tiež kachlice v rámci renty odovzdávali bojnickému panstvu, ktoré nakupovalo výrobky chýrnych hrnčiarov v Nitrianskom Pravne. Tovar odovzdávaný do zámku musel byť na úrovni, vyhovovať kvalitou i vonkajšou úpravou.
V polovici 19. storočia sa niektorí hrnčiari začali venovať výlučne výrobe a stavaniu kachieľ. O predaj výrobkov sa staral majster sám. Ľudia si pri objednávaní v dielni určili veľkosť, farbu a vzor kachlí. V 20. storočí na tradičnú remeselnú kachliarsku výrobu nadviazala družstevná a továrenská výroba. Vznikla parná Palehnerova tehelňa, kachliarska dielňa a keramická továreň, ktoré reprezentovali tehliarsky a keramický priemysel. Kachliari sa zamerali na stavbu kachlí, kupovali sa továrenské kachlice, z nich stavali kachle a opravovali staršie. I keď dielňa na výrobu kachlí v roku 1962 zanikla, tehelňa a továreň na keramický tovar boli v roku 1948 skonfiškované a začlenené do Slovenských tehelní, kachliarske remeslo v meste pretrvalo dodnes. 
V súčasnosti na kachliarske tradície v Nitrianskom Pravne nadväzuje továreň Vekaterm, založená v roku 2001 a absolventi škôl s umelecko-remeselným zameraním v odbore keramika. Výrobcov z regiónu reprezentuje Rastislav Haronik z Vyšehradného. Jeho výrobky uspokojujú rôzne náročné požiadavky na moderné aj tradičné kachle, rovnako ako v minulosti.
Z materiálov HNM v Prievidzi spracovala Mgr. B.Heldiová
| ||
