Všeobecná mienka o skautskom hnutí je veľmi skreslená. Málokto vie, že skauting nie je len o hraní detí v lese. Je to výchova hrou, ktorá búra rozdiely. Vďaka svojej univerzálnosti sa hnutie uchytilo skoro všade a v súčasnosti eviduje 35 miliónov členov na svete. A to hlavne pre bratstvo bez rozdielu vierovyznania, rasy, či národnosti. Aj preto u nás nerozčleňujeme deti na veriacich a neveriacich, pretože každý hľadá zmysel života. Stretávam sa s názorom, že práca s mladými v tomto čase nie je taká ako pred dvadsiatimi rokmi. Vlastne je to len tým, že majú viac možností ako sa zabaviť. Ale aj teraz sa nájdu deti, ktoré sa chcú vrátiť k dobrodružným výpravám ich otcov a starých otcov. Je pravda, že keď sa vrátia späť do miest, začnú sa správať rovnako ako ostatní. Tento zlozvyk konzumnej spoločnosti sa u detí len pomaly odbúrava. Keď som pred desiatimi rokmi vstúpil do skautingu, vstúpil som hlavne kvôli kamarátom. No rovnako ako vtedy, tak aj dnes prichádzajú do oddielu chlapci skrze svojich kamarátov a tu nachádzajú ďalších. Každý rád príde tam, kde má dobrú partiu, ktorá ho nesklame a je s ním v dobrom aj zlom. Je príjemný pocit, keď vodca vidí, že predtým neznámi chalani tvoria v družine pevný a nerozlučný tím. Skauting je ťažšia cesta, pretože neponúka len spomínanú zábavu ale aj seba zdokonaľovanie a ideu užitočného a správneho človeka. Skautom sa chlapec alebo dievča nestane zo dňa na deň. Je potrebné samého seba zmeniť a žiť podľa skautských zásad, ktorých plnenie je náročné. Každý musí sám pred sebou vybojovať svoj boj. Môžeme mu ukázať cestu, pomôcť v prvých krokoch, no ďalej musí kráčať sám popri nás ostatných a hlavne vpred nie vzad. Skauti si dávajú vysoké ciele a nie je sa potom čomu čudovať, keď sa mnohí stanú vedcami, spisovateľmi, prezidentmi, astronautmi ako prvý človek na mesiaci Neil Alden Armstrong, alebo inými významnými ľuďmi. Medzi známych slovenských skautov patril herec Július Satinský – hroch. Minulý rok 1. augusta 2007 sme oslávili sto rokov od založenia skautingu Lordom Baden Powelom v Anglicku. Skauti majú byť na čo hrdí, majú za sebou sto rokov rozkvetu i keď u nás aj troch zákazov organizácie, ilegality a následných troch úspešných obnovení činností.

Na záver: Skautom nemôže byť každý, nie všetci sú na to stavaní. Bohužiaľ ani mnohí hornonitrianski skauti ešte nie sú pripravení, aby sa stali pravými nositeľmi významného mena. Ak sa niekto chce dať na cestu, nech si zbalí odvahu, odhodlanie, pevnú vôľu, charakter, tímového ducha a chuť učiť sa novým veciam. Cesta tu nie je od toho, aby bol život ľahký, ale aby bol náročný. Nie je múdre vyberať si ľahkú cestu, keď je k dispozícii náročnejšia zato krajšia. Veď príde čas, keď bude možné ísť len náročnou trasou a neskúsený ju nebudú zvládať. Skauting je príprava na život.

PS: Byť schopný zvládnuť nezvládnuteľné a prekonať neprekonateľné najlepšie spolu ako tím.

                                               Vladimír Haloda ml. Zborový Vodca 76. zboru Nitrianske Pravno