Keď budete prechádzať Vyšehradným, určite Vás upútajú nevšedné stavby v okolí kultúrneho domu. Miestne občianske združenie tu buduje náučno-oddychovo-športový areál s finančnou podporou KONTA ORANGE.

PZ: (Pravnianske zvesti) :: Ako sa zrodila táto myšlienka?
RH:(Rastislav Haronik) :: Všetci vieme, že kopec Vyšehrad je častým cieľom turistov. Aké však je ich sklamanie, keď na vrchole nájdu holú lúku. Ešte aj turistická značka „sľubuje“ nejakú tú zrúcaninu.
     Keď hradisko v stredoveku vyhorelo ako drevené, nezachovalo sa z neho nič. Chceme ponúknuť návštevníkom ilúziu ako asi hradisko mohlo v tej dobe vyzerať. Bude to minimaketa hradiska podľa výskumu PhDr. Remiášovej a k tomu tri stavby z rôznych historických epoch osídlenia hradu. Tieto stavby momentálne dokončujeme.

PZ :: Vyrastajú tam aj iné objekty korešpondujúce so súčasnosťou. Ktoré sú to?
RH :: Priestor sme doplnili preliezkami pre deti, ohniskom na opekanie a vybudujeme tu aj malé ihrisko. Pribudnú funkčné pece na pečenie a vypaľovanie keramiky.

PZ :: Blíži sa koniec roka, Vaša bilancia pre tento rok sa ukazuje byť úspešnou , ako budete pokračovať v roku 2009?
RH :: V budúcom roku chceme vybaviť interiéry týchto stavieb dobovým zariadením od ohniska s jednoduchým zariadením a keramikou až po zbrane. Chceme upraviť celý areál, vrátane mlynského náhonu, ktorý bude vyhlásený za technickú pamiatku.

PZ :: Aké sú vaše vízie do ďalšej budúcnosti?
RH :: V nadväznosti na tento areál plánujeme vybudovať náučný turistický chodník na Vyšehrad s prezentáciou historických a prírodných hodnôt tohto územia nadregionálneho významu. Nato nadväzuje ďalšia úloha. Pod záštitou Ministerstva životného prostredia a Povodia Váhu chceme skultivovať koryto potoka Majzľanky, pretekajúceho obcou, ktorý je v súčasnosti v katastrofálnom stave.

PZ :: Čo spôsobilo takýto žalostný stav vodného toku?
RH:: Naši občania sypú na brehy potoka domový odpad, najmä popol, ale nie je problém nájsť tu aj stavebný odpad a iné „ozdoby“. Tento potok bol v minulosti zdrojom pitnej vody. Navyše ako by sme zabudli, že v minulosti tento potok spôsoboval aj ničivé povodne. Zrejme sme presvedčení, že jedna omša v roku nás pred nimi ochráni. Ak príde väčšia prietrž mračien, spláchne popol a smeti z brehov, upchá už aj tak nepostačujúce koryto potoka.
    A história sa môže zopakovať, na solčianskych poliach budeme hľadať, čo nám voda odniesla. Viem si predstaviť, ako by tento potok mohol vyzerať, napríklad ako pred domom č. 918/115.

PZ :: Vráťme sa k už spomínanému budovanému areálu. Finančné prostriedky, ktoré ste získali z Konta Orange boli určené účelovo na materiál. Množsto prác ste si zabezpečovali svojpomocne. Ako sa zapájali členovia OZ do týchto aktivít?
RH :: Rád by som poďakoval Obecnému úradu v Nitrianskom Pravne, ktorý je nápomocný, ďalej „chlapcom“ - zamestnancom colnej správy, ktorí nám už tretí turnus nezištne pomáhajú.
     Väčšina členov OZ je pasívna, hoci na začiatku prejavovali veľké nadšenie. Rád by som vyzdvihol Ľubomíra Gáplovského, ktorý skutočne obetavo pomáha pri budovaní areálu, vidieť, že mu záleží na vzhľade svojej obce.

PZ :: A čo ostatní obyvatelia Vyšehradného?
RH :: Sklamali nás najmä mladí, ktorým asi nezáleží na vlastnej obci. Až na malé výnimky. Ostatní občania sa sporadicky v malom počte zúčastňujú brigád, ktorým sme naozaj vďační za pomoc. Veľmi si ceníme pomoc ľudí z iných miest a obcí. Pomáhajú, aj keď nemusia.
Verím, že do kolaudácie dokončíme všetky finančne podporené objekty areálu.

PZ :: Vo Vašich slovách cítim kritiku, ale hlavne optimizmus a chuť v diele pokračovať. Aká je však budúcnosť ďalších projektov pri takejto aktivite?
RH :: Pokúšame sa kontaktovať s dobrovoľníkmi a inými združeniami a veríme, že nájdeme cestu aj k našim mladým.
Ak sa dielo podarí, určite osloví aj menej aktívnych členov združenia a ostatných obyvateľov Vyšehradného.

PZ :: Budem držať palce, aby vám vedenie obce Nitrianske Pravno bolo naklonené aj v budúcnosti. Verím, že sa vám podarí získať ďalších aktivistov a dobrovoľníkov na realizáciu ďalších vašich mimoriadne prospešných projektov.