| Z PERA PÁNA SOĽAVU |
Nad Tatrou blýska, hromy divo bijú,
zastavme ich
bratia,
veď sa ony stratia,
Slováci ožijú!
To Slovensko naše posiaľ
dlho spalo,
ale blesky hromu
vzbudzujú ho k tomu,
aby sa
prebralo.
Janko Matúška
Píše sa rok 2OO5. Európa sa spája, v tomto priestore majú zaručené svoje
práva národy a národnosti, ktoré sú zakotvené v ústavách
jednotlivých krajín. Spoločnosť sa stabilizuje, je to nová situácia a len
budúcnosť ukáže jej prínos do spoločnej pokladnice národov. Vráťme sa však do
roku 1992 a tesne pred tento rok, v parlamente bola vášnivá polemika
o pomlčke- alebo rozdeľovníku v názve štátu. Nemenovaný český
politik sa vyjadril: „ „No keď to chcú tak im ju „ dejte“. Dňa 17. júla 1992
bola vyhlásená Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky. 25.
augusta bola prijatá Ústava Slovenskej republiky. Následne aj oficiálne 1.
septembra 1992 . Tomu všetkému predchádzali búrlivé udalosti v parlamente.
Spomínaný politik sa zase dal počuť ! „ Ať si jdou“. Tak sme išli, 2. januára
1993 bola vyhlásená Samostatná Slovenská a Česká
republika.
Pri rozdeľovaní majetku
Československej republiky Slováci zase len ťahali za kratší koniec. Pri
návšteve už ako predstaviteľ Českého národa – štátna návšteva Slovenska ten istý
politik, kde mohol tam sa nelichotivo vyjadroval o slovenských
výrobkoch s pohŕdavým úsmevom. Ale aj cez to všetko vzťahy
medzi Českým národom a Slovenským národom, ako to naši politici
s obľubou hovoria „ nadštandartne“, ale naozaj , nikdy predtým
neboli tak dobre a úprimné ako sú v súčasnosti. Inteligentným
a čestným predstaviteľom Českého národa patrí úcta
a poklona aj za podporu Slovenska na medzinárodných jednaniach.
Napríklad pri vstupe do Európskej únie a NATO ako aj
ďalšiu podporu na zviditeľnenie našej vlasti. A čo
povedať o našich bývalých spoluobčanoch po tisíc rokov? V predstavách
mnohých
Maďarských činiteľoch máta sen o veľkom Maďarsku,
o feldvideku. Sú akoby zaštepený vakcínou proti tolerancii
a uznaní iného národa, nič im nie je dosť dobré čo nie je Maďarské. Sú to
chorí ľudia a sú poľutovania hodní. Na šťastie,
prevládajú triezvo rozmýšľajúci predstavitelia, ktorí vedú Maďarskú republiku
tým správnym smerom. Môžu im byť príkladom predstavitelia Maďarských
katolíkov.
S príležitosti dvestoročnice
Košickej arcidiecézy pri svätej omši v dome sv. Alžbety
v auguste 2004, ktorú celebroval spoločne arcibiskup metropolita
Mons. Alojz Tkáč, apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Henrik Nowacki
a Jagersky arcibiskup metropolita a predseda Maďarskej
biskupskej konferencie István Seregély povedal: „ Pokorne prosím
o milosrdenstvo Pána a vás za naše neprávosti a zanedbania
dobrého.“
Podľa
historika Petra Zúbka „toto ospravedlnenie“ je veľkým gestom podobným tým,
aké v poslednom období robí aj Svätý Otec Ján Pavol II. Je to
potrebné, brať ho pozitívne preto, že len na to sa dá stavať budúcnosť.
Cirkev je povolaná priznať si omyly a chyby a tak by mali konať aj
všetci ľudia. Vládni činitelia v Maďarsku ešte doteraz nepovažovali za
potrebné sa ospravedlniť Slovenskému národu za príkoria, ktoré spôsobili
ich predchodcovia maďarizáciou Slovenského
územia.
A čo u nás doma?
Ani neviem ako začať, toľko negatívnych vecí, azda ani
v minulosti nebolo. Slovenské masmédia – rozhlas, televízie čo denne
prinášajú? Napríklad.: Reportáže na Štedrý deň v rozhlase o zvykoch
v regiónoch Slovenska namiesto pekných slovenských kolied to podfarbovala
anglickou piesňou Christmas. Tu predsa nejde o poznanie cudzej kultúry, ale
o úctu k národu, o vnucovanie čohosi čo je prostému slovenskému
naturelu odporne cudzie. Na konci roka 2004 sa na privítanie Nového roka
neodvysielala verejnoprávna televízia peknú slovenskú hymnu. Možno si povedali:
„Veď aj bývalému predstaviteľovi štátu sa táto hymna nepáči.“ Je to
smutné, asi ten predstaviteľ nevie za akých podmienok naša hymna vznikla.
Za to hojne sa prezentujú nezmyselné a bezduché reklamy, spotvorujúce reč
i účinkujúcich- za peniaze všetko. Propaguje sa násilie, celé návody na
vraždu, krv tečie každým dňom na obrazovkách bez ohľadu o ktorú televíziu
ide. Najhoršie sú zavádzajúce a nepravdivé skresľujúce výpady proti cirkvi
a ďalšie negatívne javy. Alebo si myslíte, že sa mám držať zásady :
Multa audíre, vidére et tacere et in pace vivere? Veľa počuť, vidieť
a mlčať a tak žiť
v pokoji?
| ||
