Pohorie Malej Magury vošlo do histórie s početnými náleziskami zlatej rudy, olova, striebra a iných vzácnych kovov. Zlatá niť spája mestečká a obce Hornej Nitry po oboch stranách pohoria. Poruba, Chvojnica, Malinová, Nitrianske Pravno, Tužina, Gápel, Čavoj, Zliechov, Valaská Belá, Nevidzany, Diviaky n./Nitrou sú spojené spomienkami na slávnu minulosť, ked bohatstvo kraja vytvárali osudy a práca ľudí, spätých s ťažbou zlata. O svojej dávnej minulosti však väčšina nich vie už len z ústneho podania svojich predkov. V Čavoji sa zachovalo úslovie: “Keď na Čavoji hodíš za kravou kameň, daj pozor, môže byť hodnotnejší, ako tá krava“.

Objavu nálezísk u nás pomohla náhoda. Matiás Bell, notár a historik, rozpráva o tom, ako náhodou pri hrabaní studne objavili zlatú žilu. K samotnému rozvoju ťažby však dochádza až šťastným spojením troch záujmov: moci, bohatstva a technického umu. Kráľ Ladislav II. potrebuje požičať množstvo peňazí. Peniaze má vtedy najbohatší muž svojich čias: Jacob Fugger /1459-1525/. Kráľ mu dáva do zálohy svoje hornouhorské banské mestá. Náleziská sú v tej dobe len málo výnosné a preto hľadá spojenca, technicky a organizačne nadaného, ktorý by ich oživil a pozdvihol. Nachádza ho v osobe Johana Thurzu, rodáka zo Spiša. Spolu vytvorili banské spoločnosti, ktoré s peniazmi Fuggera a skúsenosťami Thurzu vytvorili ďaleko lepšie podmienky na zužitkovanie zásob vzácnych nerastov. Veľmi cenená v stredoveku bola najmä meď na výrobu kanónov. Zlato a striebro hralo v tej dobe vedľajšiu úlohu. Na území Hornej Nitry sú prvé zmienky o bani na zlato z roku 1316, keď si rod Diviackych delil rodinný majetok a zlatá baňa v Diviakoch pripadla Bodnerovi z Diviak. K rozkvetu tohto odvetvia prispel aj gróf z Veinitz, ktorý vidiac bohatstvo a šťastie rodu Diviackych, uvedomujúc si stúpajúcu hodnotu zlata, požiadal advokátov zo Spiša, aby pre územie zabezpečili skúsených zapracovaných baníkov, najlepšie nemeckých. A tak začalo šoltýske osídlenie nášho kraja. Gróf Pálfy, vtedajší majiteľ Bojnického panstva, prenajímal za ročný poplatok miesta v náleziskách zlata a tak sa v súpisoch majetku dozvieme aj o výnosoch zlata. V 14-15 storočí bola ťažba na vrchole. Bohatstvo obyvateľov oživilo všetky odvetvia hospodárstva. Žiadaní boli najmä tesári, kováči, drevorubači a piliari. Vyrábali výdrevu, výstuž a nástroje pre bane. Používaní technika bola veľmi primitívna, ale účelná. Krompáč, kliny, kladivá tvorili základ. Jednoduché banské stroje –stupy na drvenie kameňa – boli z dreva, na vodný pohon.

CACH - MALINOVA

„Kookääglek“, prastarý miestny banícky pozdrav, pozostatok dávnych čias, ktorým sa ešte v dvadsiatom storočí zdravili pri stretnutí ľudia v našej oblasti. Tento pozdrav má podľa jazykového základu a miestneho dialektu pôvod v baníckych pozdravoch „Gluck auf!“/ na šťastie / a „Last die Schicht“/ koniec práce/.

Prvá doložená písomná správa o premývaní zlata v Cachu je doložená z 1.1.1612, hovoriaca o dlhoročnom spore medzi obcou Cach a mestom Deutsch Proben, o časť územia, na ktorom sa ryžovalo zlato. Ctihodný radný pán Jakob Drexler vypovedal pred súdnou stolicou v meste „Moderna“ v Uhorsku o vypočutí svedka Jacoba Schona, ktorého otec Stephan Schon videl raz v noci pri svojom rybníku na premývanie zlata, pravňanského richtára Jakuba Schustera jazdiť nocou na koni po sporných pozemkoch a pravdepopodobne posúvať hraničné koly. Vo veci vypovedali aj iní svedkovia z obcí Schmiedsau, Nickellsdorfer a Kanenker. Spor skončil po 27 rokoch v prospech obce Cach.

Ďalší zápis týkajúci sa obce je z  8.8.1642, pochádza z pravňanského archívu. Grof Pálfy zakázal mlynárovi v Cachu používať zlatonosný potok pre svoj mlyn, lebo tým došlo k zakaleniu potoka, ktorým sa premývali náleziská zlata.

Oba tieto dokumenty sú vyhotovené v ťažko zrozumiteľnej nemčine, hoci úradné dokumenty tej doby boli písané v latinčine alebo maďarčine. Richtár aj urbárska rada sa odmietali podrobiť nariadeniam, ktoré neboli v nemeckom jazyku.

Hodnoverný zápis o výnosoch zlata v Cachu je z roku 1648 a hovorí o ročnom výnose 40 a 1/4 lotu, čo je 700 gramov zlata.

Ešte aj dnes možno nájsť v Cachu nezameniteľné stopy po ryžovaní a ťažbe zlata. Sčasti zalesnené, sčasti viditeľné haldy a údolia umelých vodných tokov dodnes pretkávajú 100 ha územie Roboty /Fichten/, v alúviu Chvojnického potoka. O početných podpovrchových štôlňach a šachtách vypovedajú pôvodné nemecké a nárečové nemecké názvy v cachovskom katastri: Uberer, Unterer, Drexosstollen... Haldy s názvami Blockhalden, Probner Fichten, ryžoviská Stein-, Hunds-, Bettlerseifen- ...

Dohady, že sa štôlne nachádzali aj pod samotnou obcou Cach, sa potvrdili niekoľkokrát. V zápise z roku 1895 sa hovorí o tom, že pri výkopových prácach na stavbe kostola sa narazilo na podzemnú štôlňu, sčasti zasypanú jemným pieskom. Dňa 15.2.1928 sa pri hĺbení studne znovu objavila podzemná šachta a od tej doby ešte niekoľkokrát, pretože obec Malinová bola až do vybudovania vodovodu v roku 1990 odkázaná na vodu z miestnych studní.

Rozsah ryžovania a ťažby zlata v oblasti je monumentálny. Priamo na ťažobnej ploche o rozlohe 100 ha, bolo iba ľudskou rukou a umom, len za pomoci konskej sily a vodou poháňanými strojmi, premiestnené cca 12 milionov m3 kamenia a piesku. Hrúbka zlatonosných slojov sa už dnes nedá odhadnúť, ale v prierezových odvaloch sa ukazuje aj po skončení ťažby sloj 5 až 12 m hrubý. Hrubé granitové bloky boli odvážané na veľké vzdialenosti od nálezísk, boli s nimi vyrovnávaní terénne priehlbiny a nerovnosti, ktoré sa vzápätí zasýpali jemným pieskom a tak sa vytvárali krajinotvorné podmienky pre vznik lúk a chov dobytka. Výskyt granitových blokov sa spomína v lokalite „Fichtensteine“ dnes pravdepodobne podľa popisu ide o miestnu časť Nitrianskeho Pravna – Bôrik.

Zaujímavosťou, ktoré spomínajú kroniky, boli podzemné chodby „Laro“-„Hum“ a „Han“. Tieto boli vedené v čistom piesku a dlho sa tam ťažil jemný piesok. Pieskové jamy medzi Malinovou a Lazanmi sú dodnes. Najstaršia lokalita ryžovania zlata v okolí Chvojnického potoka sa nazývala Fichten. Na zvetralých nánosoch kamenia sa zachytili najprv jednoduché formy rastlín, ktoré storočia po ukončení ťažby zlata dali vzniknúť podmienkam pre rast lesa. V lokalite Roboty sa nachádzajú čarovné zákutia, v ktorých vidieť ako sa príroda sama vyrovná s ľudskou necitlivou činnosťou zasahujúcou do jej organizmu.

Podľa popisu cachovského richtára Reisela sa ešte v 30-tych rokoch minulého storočia nachádzali za dedinou veľké haldy kamenia. Dnes by ste ich hľadali márne. Boli človekom použité na stavbu domov, ciest a železníc. Priamo v teréne, v lokalite Roboty sú dodnes znateľné stopy po 3 povrchových vodovodoch, ktoré vo východnom a juhovýchodnom smere viedli cez Fichten a jeden viedol na juh po okraj zrázu na západnej strane oblasti.

FUNDSTOLLEN - CHVOJNICA

Osídlenie Chvojnice úzko súvisí s ťažbou zlata. Prví osadníci boli baníci, ktorí boli povolaní na ťažbu rudy. Meno osady naznačuje, že to boli nemeckí kolonisti. Prišli sem z Nitrianskeho Pravna roku 1337. Kopy kameňov pri potoku Chvojnica od Fichten až po Oberort /Horné miesto/,veľa prázdnych šácht a a štôlní dokazujú bohatú minulosť súvisiacu so zlatom a inými vzácnymi kovmi. Vo Chvojnici a okolí bolo vraj 120 šácht a štôlní. Zlato sa ťažilo, ale aj ryžovalo. Seifen – v rôznych obmenách, označovalo miesta v ktorých sa zlato premývaním ryžovalo zo zlatonosných nánosov riečok a potokov. Hovoria o tom miestne názvy: Hundsseifen, Thamseifen, Steinseifen … Piesok, riedený vodou sa viedol rizňami cez drevené misky a riedku sieť s malými okami, šatky, textílie,ale aj srsť, pričom sa na drsnom podklade usadzovali ťažšie čiastočky zlata a piesok sa odplavil. Oblé kamene z  ryžovísk zlata tzv. „hluché“ kamene boli použité aj na dláždenie námestia v Nitrianskom Pravne. Námestie v Nitrianskom Pravne aj jeho ulice boli hneď od začiatku veľkoryso urbanisticky naplánované a založené pre potreby veľkého mesta, na aké poukazovali prvé objavy zlata v okolí. Remeselnícke mestečko s meštianskou architektúrou je dnes jednou z najväčších pamiatkových zón na Slovensku. Staviteľské umenie a fortieľ vás osloví v každom forhause za bránou radových domov, oceníte staviteľské umenie tých čias, metrové kamenné múry, jednoduchosť, dôkladnosť a účelnosť usadlostí, ktoré bez ujmy prežili stáročia.

V meste, ktoré svoj zlatý vek prežívalo v rokoch 1458 až 1490 pod názvom Zlaté Pravno /Aranyi Prona/, sa zlato tavilo. Dodnes sa zachoval dom, kde sa spracovávalo do zlatých tehličiek. Bolo súčasťou kremnických dukátov, ktoré boli obdobou a predchodcom dnešnej meny euro, pretože ako hodnotné platidlo boli uznávané a používané na území väčšiny vtedajšej Europy.

Na začiatku 18. storočia boli štôlne vyčerpané. Obsah zlata v piesku a nánosoch bahna, ktorý prinášal zlatonosný potok, bol taký nízky, že sa jeho ťažba neoplatila. Ľudia si našli nový zdroj obživy, ktorý mal pôvod v remeselných zručnostiach, súvisiacich s ťažbou zlata. Remeselníci z Nitrianskeho Pravna a okolia boli povestní pracovitosťou, technickým umom a precíznosťou. Remeslo má zlaté dno, tu vždy platilo. Za prácou chodili nielen po Európe, ale i v zámorí , Izraeli, Egypte, Iráne a inde.

Obyčajní ľudia, ktorí si nevedeli prirodzenou cestou vysvetliť vznik a pôvod zlatých nálezísk, našli priestor v krajine fantázie pre vznik mnohých povestí, rozprávok a bájok.

Vyčerpanie nálezísk, nové objavy a lacné náleziská drahých kovov v zámorí, turecké vpády a stavovské povstania v kráľovstve spôsobili postupný úpadok a zánik ťažby zlata . Po prvej svetovej vojne bolo podniknutých niekoľko pokusov o obnovenie a znovuobjavenie nálezísk. Ich propagátorom a financmajstrom bol miestny lekár Dr. Filkorn z Nitrianskeho Pravna. Nálezy boli zdokumentované, ale ich výnos bol skromný a po smrti dr. Filkorna v roku 1941 sa už v nich nepokračovalo. Jedna z miestnych povestí hovorí o tom, že pred tureckým drancovaním boli vchody do štôlní zavalené a vysadené pred nimi duby. S dubmi a pôvodnými osadníkmi odišiel aj kus slávnej histórie do zabudnutia, odkiaľ sa nám vďaka neúnavným bádateľom vynárajú jej fragmenty, aby živili našu odvekú ľudskú túžbu po poznaní, kto sme, odkiaľ prichádzame a kam ideme.

Zdroj fotografií: Peter Čavojský (www.malinova.sk), www.chvojnica.eu, internet