Pre malých i veľkých je postava Mikuláša spojená s obdarúvaním. Inak tomu nebolo ani v tomto roku. Najkrajším darom pre nás sú rozžiarené detské oči tých najmenších. Medzi školskými lavicami ho očakávali hlavne prváci. Niektorí sa aj trochu báli. Veď pre nich bol ozajstný, aj čert, aj anjel, aj Mikuláš.

     Básničky a pesničky naplnili námestie a Mikuláš odmeňoval. A všetko to bolo také ozajstné. Tí najmenší uverili. Naozaj sa smiali, naozaj sa báli, naozaj plakali. Ich najväčším potešením bolo podať ruku Mikulášovi.

    Mikuláš navštívil aj Domov dôchodcov. Tam to však bolo o iných pocitoch. Aj obyvateľom týchto zariadení sa oči rozsvietili. A niekde tam vo vnútri rezonovali spomienky na detstvo. Tie oči sa podobali tým detským.

    Obdarúvanie môže mať rôzne podoby a môže fungovať po celý rok. Dobré slovo a úsmev je tým bohatstvom. Stačí ho len používať. Aj o tom je Mikuláš.