Obdobie plné veselosti

Všetko bolo dovolené. Hovoríme o „o fašiangoch“. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Začína sa sviatkom Troch kráľov /6.1./ a končí Popolcovou stredou. Spája sa s uvoľnenou zábavou, s obdobím hojného pitia a jedenia. Konali sa zabíjačky, svadby, priadky. Typickým znakom fašiangov boli sprievody a pochôdzky maskovaných postáv. Ženy sa preobliekali za mužov a naopak, mladí za starých.

Všetko vážne sa stávalo veselým. Platili obrátené pravidlá, spoločenský poriadok bol narušený magickými rituálmi masiek, ktoré mali privodiť prosperitu – dobrú úrodu, plodnosť. Nechýbalo dobré jedlo. „Kto sa nenaje cez fašiangy, bude hladovať celý rok“. Hodovanie a pitie alkoholu, aj to boli fašiangy. Vypekali sa tradičné sladké šišky, fánky.

Fašiangovníkom sa na ražeň napichovala slanina a klobása. Koláče, vajíčka a peniaze sa ukladali do košov. Po obchôdzke sa vystrojila hostina, za vyzbierané peniaze nakúpili alkohol a vyplatili muziku. Takto sa fašiangovalo na vidieku.

Fašiangové masky

• Koza – bola symbolom plodnosti a energie
• „Ľahká žena“ - predstavoval ju muž prezlečený za ženu s výrazne erotickými znakmi, partnerom  jej bol „švihák“. Táto dvojica využívala humor aj nad rámec spoločenských pravidiel.
• Medveď – predstavoval silu, nový život a znovuzrodenie.
• Slameník – obradová maska muža zahalená do slamy.
• Turoň – maska bola odvodená od tura – zvieraťa symbolizujúceho silu a plodnosť, základ tvorila volská hlava na tyči s otvárateľnou papuľou a zvoncami na rohoch.

Rôzny materiál používaný pri tvorbe masiek mal magický význam. Obrátená kožušina znamenala dostatok a plodnosť. Slama a seno hojnosť a úrodnosť a zvonce ochranu.

Vyvrcholením fašiangov boli posledné tri dni pred pôstom a nazývali sa posledný fašiang. Boli najveselšie a bujarosť vrcholila. Fašiangovníci pozývali domácich na muziku. V utorok sa končilo pochovávaním basy. Tá musela byť pochovaná do polnoci. Pri pochovávaní asistovali farár, kostolník a organista. Nechýbali ženy – plačky.

Basa sa odobrala na štyridsaťdňový pôst, aby mohla začať vyhrávať až na Veľkú noc. Streda boa prvý veľký pôstny deň.

V mestách malo toto obdobie špecifickú podobu. Remeselnícke cechy usporadúvali zábavy a sprievody. Po zániku cechov sa zachovali maškarné plesy, bály a tanečné zábavy. Masky parodovali rôzne zamestnania/sudca, farár, exekútor,horár/, remeslá/pekár, mäsiar, kominár/ a etniká/Turek, Arab, Černoch/. Táto karnevalová kultúra mala pôvod v Nemecku a Taliansku.

Súčasný význam fašiangov je predovšetkým spoločensko-zábavný. Kresťanské vnímanie fašiangov ako poslednej možnosti zábavy pred šťyridsaťdňovým pôstom je však stále živé. Organizátori kultúrnych aktivít na hornej Nitre pomerne dôsledne tento pôst rešpektujú.

Ako sa fašiangovalo v našej obci

Ako inak, veselo s folklórnou skupinou Košovan z Kanianky, ktorá hosťovala u nás po prvýkrát práve na fašiangy a priniesla vynikajúcu náladu, humorné slovo, prvky ľudovej zábavy a tradičné pochovávanie basy.

Všetko to prebiehalo vonku v miniamfiteátri Park v pondelok 15. februára o 17,00 hod. Zimu sme zaháňali fašiangovým punčom, nechýbali šišky.

Košovan rozohrial žilky, rozosmial ústa. Na pôdiu bolo všetko, čo k fašiangom patrí, bolo čo vypiť, aj čo zajesť, nechýbali ražne, cigánka a švihák, farár, kostolník aj organista, ženy – plačky, no a samozrejme basa.

Priatelia z Kanianky predviedli kvalitné ľudové divadlo s tancom, piesňami a harmonikou. Milo ich prekvapilo skvelé publikum. Poďakovanie patrí všetkým, bavili sme sa tak ako sa na fašiangy patrí.

B.H.