DNES JE SOBOTA, 27.04.2024, MENINY MÁ JAROSLAV , BLAHOŽELÁME!

"Máme nový pub"...

 ...vlastne funguje už dlhšie, je dokonca v prírode, je tam ticho, nenápadne a ľudí tak akurát. Vekový priemer je tam 13 až 15 rokov. Sortiment alkoholu - čo kto donesie a volá sa to "za Domom smútku".

    "Chcela by som požiadať rodičov detí, ktoré tam chodia piť, fajčiť, vulgárne nadávať, prípadne sprayovať na steny, aby urobili zbierku a prispeli, a urobili by sme tam deťom terasu, lebo niekedy aj zaprší, osadili lavičky, aby nemuseli sedieť na betóne a zároveň im dajte aj niečo na odpadky, lebo kultúra nadovšetko."
    Samozrejme to myslím ironicky, no skúsme sa zamyslieť, či také miesto ako dom smútku a cintorín si nezaslúži pietu - úctu - kľud. Mnoho z nás tam má svojich najbližších, a deti, ktoré chodia za dom smútku a doslova 1m od miestnosti, kde leží mŕtvy človek v rakve, robia niekedy estrádu, pri múre cintorína robia
potrebu a neporiadok. Nechcem a ani nebudem menovať, veď všetci sa ohrádzajú, že už majú 18 rokov, no nie som taká naivná, lebo keby mali po 18.tke, sedeli by v kaviarni a nie schovaní tu. Výber alkoholu - niekedy drahší, niekedy len "čučo" a samozrejme cigarety. Vidno, že kríza nezasiahla mladých ľudí tu v Nitrianskom Pravne, veď podľa odpadu majú dobré vreckové - lebo sami ešte nezarábajú.
Verím tomu, že rodičia učili svoje deti ako sa správať na takýchto miestach a beriem aj argumenty detí: "...a kam máme ísť tu v Pravne ? " a ďalší : "... minule na pohrebe boli osoby, ktoré nám majú byť príkladom, viditeľne opité, a čo ?"  - nevedela som zareagovať, iba ...bohužiaľ.

 Ja osobne mám  voči smrti veľký rešpekt. Rodičia ma naučili na cintoríne sa správať slušne, nešliapať po hroboch, nenadávať a nebrať nič, čo nepatrí mne. Všetko to, čo ľudia donesú na cintorín, je pre ich blízkych zomrelých, donesú im to z lásky, úcty a vďaky. Ľudia chodia na cintorín a do domu smútku plakať, smútiť, spomínať a byť na chvíľu nablízku človeku, ktorý bol súčasťou ich života. Určite im neurobí radosť, keď im niečo zmizne z hrobu, a ani keď sa spoza múru ozve rehot alebo oplzlé slová.
Mŕtvi sa už neubránia, zaslúžia si úctu. A tak im ju prejavujme nielen v čase pohrebu, ale vždy. Alebo som v tejto obci jediná, komu to vadí ako sa správame na cintoríne a v okolí domu smútku?

 

Správkyňa Domu smútku v Nitrianskom Pravne.


AUTOR: správkyňa
Uverejnené: 19.07.2010 10:39