V snahe vzbudiť u detí a mládeže záujem o ručnú prácu a tradičné ľudové slovenské remeslá sa opäť počas tohoročných letných prázdnin konali tvorivé dielne vo Vyšehradnom. Pod vedením skúsených lektorov a majstrov ľudovej umeleckej výroby ich pripravilo OZ Vyšehrad v spolupráci s OZ Hornonitrie a ako projekt s názvom „Škola tradičných remesiel“ mohli byť dielne zrealizované aj vďaka podpore z Ministerstva životného prostredia SR.

Tútorom stretnutí bol keramikár Rastislav Haronik z Vyšehradného. Oslovil svojich známych a priateľov, ktorí ovládajú nejaké zaujímavé remeslo, také, ktoré už dnes nie je bežné a pozýval ich pravidelne každý štvrtok do Vyšehradného. Dĺžka trvania dielní bola prispôsobená autobusovej doprave. Záujemcovia o toto podujatie sa stretávali v kultúrnom dome vo Vyšehradnom každý štvrtok o 14:30, kedy prichádza autobus z Nitrianskeho Pravna, a končili o 19:00 h, keď ide autobus „dolu“. Dielne boli určené predovšetkým pre školopovinnú mládež, ale medzi návštevníkmi sa nezriedka vyskytovali aj deti v predškolskom veku a dospelí nielen z Nitrianskeho Pravna, ale i zo širokého okolia.

A čomu všetkému ste sa mohli priučiť? V priebehu rokov sa vystriedalo mnoho lektorov, toto leto si návštevníci mohli vyskúšať tkanie na krosnách pod vedením pani Márie Leporisovej a Jozefíny Kurišovej, výrobu šitej čipky predvádzala pani Anna Richterová, sieťovanie pani Helena Kračmerová a výrobu rôznych úžitkových predmetov zo slamy viedla pani Zdenka Cajzlová, všetky z Nitrianskeho Pravna. Prácu s drevom lektoroval pán Igor Prilinský z Prievidze, až z Budatína pricestoval drotár pán Ladislav Fapšo a prácu s hlinou mal na starosti už tradične pán Haronik z Vyšehradného. Aj počas usilovnej práce si mohli deti oddýchnuť, „vyventilovať“ sa. K dispozícii bolo ihrisko a preliezky vybudované OZ Vyšehrad, bedminton, lopty... Všetko bez vstupného.

Propagácia podujatia bola zabezpečená na stránke OZ Vyšehrad a OZ Hornonitrie, na plagátoch, v miestnom rozhlase. No najlepšou reklamou sú si dielne samotné, keď sa účastníkom zapáčia a túto možnosť trávenia času odporučia svojim známym, kamarátom. Návštevníci, najmä deti sa vracajú nielen zo štvrtka na štvrtok, ale aj po rokoch. Je to pre nich veľmi dobré trávenie času, majú možnosť veľa sa naučiť a aj sa naučia. Výrobky si všetci mohli ponechať – práce z hliny Rasťo Haronik vždy vypáli a tkané koberčeky sa rozoberajú a malí majstri si ich na poslednom stretnutí zoberú.

Túžba získať nové zručnosti a dokázať vlastnými rukami vytvoriť to, čo naši predkovia dokonale ovládali priviedla aj tento rok do Vyšehradného mnoho záujemcov. Aj touto cestou ďakujeme všetkým, ktorí sa im venovali, ktorí ochotne a trpezlivo predvádzali svoje umenie, aby aspoň kúsok tradície vštepili do sŕdc malých i veľkých milovníkov ľudového umenia.